Takže, ponocovať sa neoplatí. Teda, ísť spať o pol jednej nie je príliš fajn. Najmä ak chcem vstať o ôsmej. Veď keď sú tie prázdniny...zišlo by sa matiku rátať. No zišlo. Ale radšj do pol jedenástej v posteli s QuadraPopom..divné ráno. Ani Linda tu dnes nebola. Asi sa nahnevala, že som nebola včera večer doma. Náladový pes.
Tak si len tak ležím v posteli, bez okuliarov a hrám sa na mobile. Žeriem si tak baterku. Veď nevadí. Pokazím ju a budem rada, že som rada... Ale čo sa to deje za oknom? Veď to je predsa sneh. Áno, sneh. Tá biela padajúca vec, o ktorej som v novemnbri skladala básne a tešila som sa. Dnes je to inak. Pohádali sme sa. Dokonca by som mohla povedať, že medzi nami nastal úplný koniec. Som rozhádaná na smrť. Neverím, že sa udobríme. Je to zlé. Ale môže si za to sám. Mal tu byť od konca novembra do konca februára, a ešte k tomu malo mrznúť, arktická zima...no dobre, to zas nie, ale aspoň tých -20. Samé lyžovačky a tak. Zábava s kamošmi - šialenými lyžiarmi a boardistom. Ale nie. Ani známka po snehu.
Piršlo na mňa obdobie depresií. Len tak. Z počasia. Z hnusného počasia. Mám pocit, že niečo nie je tak, akoby malo byť. Stále je zima a škaredo. Hoci včera bolo pekne, ale všetko sa pokazilo. Veď prečo nie. Najradšej by som zaliezla pod paplón a vyliezla až niekedy v apríli.
Ach, aké patetické by bolo utápať tento žiaľ v alkohole! Nič by sa tým nenapravilo. A ešte by som si len už aj tak zlú náladu zhoršila. A je mi to treba? No nie je.
Komentáre